Trest smrti naráža na ľudské práva, no jeho návrat v Európe nie je vylúčený. Mohol by nastať v prípade zmeny politickej reprezentácie, uviedol riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.
Ústavný právnik z Univerzity Komenského Vincent Bujňák zdôraznil, že takýto trest sa považuje za porušenie ľudských práv. Vysvetlil, že jeho návrat v ktorejkoľvek členskej krajine EÚ by bol komplikovaný. V relácii STVR Z prvej ruky hostia diskutovali aj o nedávnych medializovaných popravách v USA.
„Treba povedať, že tento trest je v každom prípade trestom nehumánnym, neľudským, zasahujúcim do dôstojnosti človeka,“ skonštatoval Sloboda. V roku 2025 malo podľa Slobodu vo svojom právnom poriadku trest smrti zakázaný 113 krajín a 145 ho nevykonáva.
„V Rade Európy je ľudskoprávna doktrína nastavená jednoznačne. Trest smrti sa považuje za porušenie ľudských práv,“ uviedol Bujňák. Pripomenul, že jediným štátom v Európe, ktorý má tento trest zachovaný, je Bielorusko.
„Je to otázka prístupu k ľudským právam, kde sú zjavne názorové rozdiely naprieč Atlantikom,“ pokračoval Bujňák. V Spojených štátoch pritom trest smrti naďalej existuje. „Nie je to len otázka jednej rozvinutej krajiny,“ povedal právnik s tým, že napríklad v Japonsku sa trest smrti nikdy nezrušil.
Návrat trestu smrti v Európe sa podľa Slobodu teoreticky môže udiať. „Asi by sme museli vidieť zmenu v politickej reprezentácii na európskej úrovni alebo v najsilnejších krajinách. Pravdepodobne aj zmeny vo verejnej mienke,“ povedal. Bezpečnostný naratív o potlačení verejných hrozieb je podľa neho v súčasnosti veľmi silný.
Bujňák uviedol, že zákaz trestu smrti je aj v Charte základných práv EÚ a Štrasburskom dohovore. „Na to, aby ste vôbec mohli zaviesť trest smrti, potrebujete zmeniť ústavu, vystúpiť z EÚ a vystúpiť z Rady Európy,“ povedal.
Ústava SR trest smrti nepripúšťa. „Tým, že je zakotvený v Ústave a ústavnej listine, tak to viete vnútroštátnym predpísaným spôsobom zmeniť. To vás však nezbavuje medzinárodnej zodpovednosti,“ vysvetlil Bujňák.
Situácia v USA
Spúšťačom debát o treste smrti v USA bola nedávna nevydarená poprava Christy Pikeovej v štáte Tennessee, ktorá prežila dve dávky smrtiacej injekcie, a taktiež plánovaná poprava bývalého vojenského psychiatra Nidala Hasana. Tú dokonca plánovali vysielať naživo, no vláda od toho nakoniec upustila.
V USA trest smrti existuje v 27 z 50 štátov, čaká naň vyše 1900 odsúdených. Odporcovia trestu smrti v Spojených štátoch upozorňujú na to, že je minimálne dvakrát drahší ako doživotie.
Sloboda upozornil, že verejná mienka o tomto treste sa mení napríklad aj v prípadoch medializovaných káuz. Zdôraznil však, že štát má vykonávať spravodlivosť a nemal by sa riadiť verejnou mienkou.
Kam siaha moc štátu
„Spravodlivý trest pre nás (Amnesty International) končí, keď si štát povie, siahnem na tvoj život, keď hovoríme o ľuďoch, ktorí sú už vo väzení, nepredstavujú riziko pre spoločnosť,“ povedal. Tam sa podľa neho štát spreneveruje svojej úlohe vykonávať spravodlivosť.
Bujňák pripomenul, že mnohí z odsúdených na trest smrti budú ešte vykonávať opravné prostriedky. „To znamená, že odsúdenie samotné ešte neznamená, že sa na druhý deň uskutoční výkon trestu smrti,“ povedal. Doplnil, že mnohým odsúdeným sa podarilo dosiahnuť zvrátenie rozsudku.
Ústavný právnik pripomenul, že odborníci na ústavné právo v USA diskutujú aj o ďalšom osude Christy Pikeovej. „Poukazuje sa napríklad na rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu z roku 1947 Francis v. Resweber,“ povedal.
Spresnil, že išlo o zlyhanie popravy na elektrickom kresle v tom čase 17-ročného odsúdeného. Najvyšší súd vtedy rozhodol, že neexistuje prekážka, aby sa vo výkone trestu pokračovalo. „Určite však ešte príde veľká právna diskusia,“ poznamenal právnik k prípadu Pikeovej.
